reklama

Narodeniny

Dozrievanie do blázinca...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: www.tourist-channel.sk)

Nikdy pre mňa narodeniny neboli žiadnym veľkým míľnikom v mojom živote. Proste som mala o rok viac, rodina sa zabavila a bolo... Tieto narodky však boli niečím zvláštne. Cítila som to už po príchode do Popradu, kde ma hneď po vstúpení z vlaku privítalo osem stupňov... A to som prosím pekne prišla na týždeň na dovolenku :o). Počas celého minulého týždňa kedy pod Tatrami panovalo šialené počasie (maximálna denná teplota 13 stupňov nie je v auguste nč príjemé...), sme sa utešovali, že cez víkend sa vyčasí a v sobotu si zájdeme do lesa na grilovačku a oslávime to... Kto vtedy mohol tušiť, že dovolenka sa mi pretiahne o týždeň maródky a že na vlastnej koži spoznám interné oddelenie NsP v Poprade. Vy, ktorí tušíte, že za to mohla hubárska sezóna, máte pravdu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doobeda sme ešte s úsmevom na perách bavili, a keďže sme v lese, prečo by sme si neugrilovali aj nejaké huby? Dlhé roky zbierame aj plávky a vieme predsa rozoznať jedovaté od tých fajných... A tak nálada gradovala až kým mi krátko po obede nezmrzol úsmev na perách. V priebehu pár sekúnd mi asi päť krát prevrátilo žalúdok, čo som ale pripisovala plnému "prežratému" brušku, aj keď huby som tak nejako divne cítila na žalúdku. To mi už ale zostávalo zhruba 10 minút príjemného pokecávania s rodinkou. A potom som začala vracať... Nonstop... 
Po polhodine som ostala taká zoslabnutá, že sa všetci rozhodli, že je najvyšší čas poslať ma domov. Oplakala som nepodarenú oslavu narodenín, ešte zelenučká som sa narýchlo zo všetkými rozlúčila a už ma segra viezla domov. Tam sa o mňa postaral môj priateľ (chvalabohu!). K posteli som dostala lavórik, na stolík žalúdočný čaj (fuj - už len jeho vôňa je na grc...) a veľa vody. Vyvracala som zo seba všetko, tuším aj sviečkovú z pred mesiaca... Verte mi, nebolo to príjemné, hlavne ak už nemáte čo zvracať (žlč mi došla asi po dvoch hodinkách) a stále vás naťahuje. A kým ja som v pohodlí domova medzi jednotlivými kolečkami driemkala, v lese sa začali diať divné veci...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako druhá to schytala naša teta, tá po chvíli intenzívneho vracania tiež prišla na to, že najlepšie je ísť domov. No a keď ju moja ségra viezla, prišlo to aj na ňu...

Finále oslavy vyzeralo tak, že po tetu o pol deviatej večer prišla sanitka. Predbežná diagnóza: otrava muchotrávkou zelenou... Pol hodinu na to, sme už so sestrou čakali na centrálnom príjme NsP v Poprade. No a potom už veci nabrali rýchly spád. Keďže lekáru nevedeli presne čím sme sa priotrávili, nechali si nás cez noc na pozorovanie. Tak sme so sestrou o polnoci skončili na jednej izbe na infúzkach. Z jednej noci sa nakoniec stali štyri dni. Pre pol nemocnice sme sa stali atrakciou: Hubárky - dve sestry na jenom oddelení, na jednej izbe, s tou istou diagnózou. Tá sa nakoniec poopravila: otrava hubami s dehydrovaním a prišli sme aj na to, čo sme spapali: plávku škodlivú. Nie je smrteľne jedovatá, ale spôsobuje ľahké otravy. No ak toto bola ľahká otrava, nechcem vedieť ako vyzerá ťažká. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na oddelení to nebolo nič moc: už na druhý deň nám bolo dobre a medzi tou hŕbou naozaj chorých ľudí sme sa začali cítiť nepríjemné. V nemocničnom prostredí človek akosi podvedome začne prehodnocovať život. Keď ležíte napichnutí na hadičky a pozeráte do stropu, prídete na to, aké malicherné hlúposti dokážu ľudia riešiť a zalamovať pri tom rukami.
Navyše po tom "vyčistení" žalúdka sme zostali hladné ako Čenkovej deti na 30. strane, čo nám ale bolo figu platné, lebo sme mali naordinovanú prísnu diétu. Keď nám už povoli zjesť niečo varené, dopadlo to katastrofálne: na obed zemiaky a paradajková omáčka (bŕŕŕŕ!) na druhý deň grisek (krupica - neznášam ju!). To už som myslela že ma tresne o zem.. Ako je možné že po dvoch dňoch hladovania chytím práve jedlá,ktoré od malička neznášam?
Ďaľšia nepríjemná záležitosť bolo neustále vysvetľovanie, že nie sme retardované keď zbierame plávky a ešte ich aj jeme :o)
Jedinú vec, ktorú sme vyhrali boli sestričky. Boli strašne milé (myslím, že hneď odhadli, že v nemocničných pobytoch sme so sestrou amatérky :o)) a nebyť ich, asi idem rovno z interného na psychiatriu :o)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sme to prežili. Cez slzy, aj smiech :o) A bilancia? Na dva dni totálne vyplašená celá rodina, tri kilá dole, v hlave nové myšlienky a uvedomenia, štyri nepretržité dni strávené so segrou a navyše som prestala fajčiť...

Keď sa tak spätne na to pozerám, myslím, že toto boli prvé narodeniny, na ktoré fakt nikdy v živote nezabudnem a ktoré budú pre mňa veľa znamenať...

Alexandra Gurníková

Alexandra Gurníková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajná mama, ktorá nenapraviteľne verí v dobro... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu